Juraj Čarný: Stano Masár, 2006

Vážení návštevníci!

Ak by som Vás dnes mal možnosť privítať v múzeu Stana Masára, vstupovali by sme nepochybne cez pravidelne sa otvárajúce a zatvárajúce dvere autobusu značky IKARUS. Podobne ako tomu bolo na výstave v At Home gallery v Šamorínskej synagóge. Chýbať by nemohli ani odpadkové koše vyrobené z cigaretových ohorkov a električkové stoličky prevrátené na spôsob Duchampovych pisoárov. A mapy dopravných spojení z pozliepaných žuvačiek, ako tomu bolo na stanici SPACE v rámci výstavy METRO. Schody, dvere a iné priestorové detaily by nemuseli byť o nič reálnejšie ako v Masárovej virtuálnej skutočnosti. Ako to bolo v rámci jeho výstav v SNG, alebo Galérii Medium, Realita by sa prelínala s Masárovou virtualitou a nám by neostávalo iné ako sa tešiť z absolutnej prirodzenosti nového múzea. Múzea, ktoré ako jediné na Slovensku by malo stálu zbierku svetového výtvarného umenia od Sandra Botticeliho až po Damiena Hirsta. Samozrejme v Masárovej interpretácii, to ale pri vzhliadnutí dnešných expozícii nie je nevyhnutné zdôrazňovať. Pre komplexnosť informácie nemožno nespomenúť, že ďalšia edícia prezentovaného diela sa nachádza v zbierkach SNG, ktorá sa múdro rozhodla obohatiť svoj zbierkový fond o diela takých autorov ako Marcel Duchamp, alebo Francis Bacon. Dnešná premiéra cyklu Slovenské výtvarné umenie XX. storočia je preto tiež podhodenou rukavičkou všetkým osvieteným zberateľom. No a o lahôdke typu najdrahších umeleckých diel histórie ani nehovoriac. Asi jediným problémom teda ostáva absencia zberateľov nielen na tejto výstave ale v slovenskom teritóriu vôbec.

Ďalším zo série zneistení návštevníka múzea Stana Masára by boli exteriérové prvky evokujúce /Nové/ cesty /prechody, pásy, etc./, usporiadané v zákonite nelogických a neobvyklých štruktúrach, rozdeľujúcich a predeľujúcich Priestor. Projekt ktorý dnes máte možnosť vzhliadnuť nie je totiž prvým ani jediným invenčným projektom pripraveným pre priestory našej galérie. VSTUP DO PRIESTORU POVOLENÝ, POZOR UMENIE, NEZAPÍNA, KEĎ DOZREJEŠ, TAK ODPADNEŠ. Upozorňovali by nás tabuľky na stenách. Navigačné tabuľky k únikovým východom /RUNAWAY/ by nás zase priviedli k pravidlám, sláve, sexu, peniazom, slobode, láske ... . Podľa vašej voľby.

Nedávno som sa pristihol, že projekty Stana Masára mám tendenciu dotvárať. Určite nie preto, že by boli nedokonalé, nedokončené, ale práve kvôli ich provokatívne otvorenému konceptu. K ďalšej tvorbe, uvažovaniu a zmene. K modifikácii, konfrontácii a interpretácii. Podobne ako realita niekedy modifikuje naše spôsoby vnímania. Realita blízkej križovatky Lermontovovej a Moyzesovej ulice, na ktorej sa pred dvoma rokmi objavili prechody pre chodcov začínajúce na oboch stranách chodníka, v strede cesty ale nikdy nedokončené. Ľubomír Ďurček síce popiera autorstvo, ja mu ale celkom neverím. Meno ku ktorému som sa potreboval dopracovať v tomto texte práve padlo, takže končím.


Ďakujeme za návštevu!


SPACE, 8. 2. 2006 Juraj Čarný